Ako sa teleportovať na Sever?

Autor: Monika Katreníková | 29.1.2012 o 9:56 | (upravené 29.1.2012 o 11:47) Karma článku: 5,81 | Prečítané:  410x

"Lietadlom! Hurá! Ja pôjdem lietadlom!" To bolo radosti až kým som nezbadala tú cenu. A tiež kto vymyslel tie batožinové obmedzenia? Že sa má ženská zbaliť do 20 kg? Hľadali sme preto iný spôsob. A aj sme ho našli: autobus.

Autobus znie tak trochu desivo, ale nakoniec to nebolo až také zlé.

 

Minúta po minúte alebo čo si z cesty pamätám.

Cestovať som začala vo štvrtok večer. Našťastie chodí pravidelná autobusová linka Zákamenné-Praha (nežartujem, vážne chodí taký bus :D Nemôžem za to, že moja dedinka je takou metropolou!), takže som sa nalodila takmer pred domom a vylodila som sa na pražskom Florenci o 10 hodín neskôr. Väčšinou hromžím už cestou do Brna, čo je len 8 hodín, ale tentokrát bol autobus poloprázdny, takže som sa mohla natiahnuť a trochu si pospať.

V Prahe to bola nuda, 3 hodiny sedenia na lavičke. Zachránila ma kniha a 1 náhodný cestujúci, ktorý celé tie tri hodiny chodil po čakárni a snažil sa (zrejme) zistiť, kde si má kúpiť lístok. Na informáciách bol snáď 10-krát a aj tak vyzeral dosť stratený.

Piatok, 9:00, Praha Florenc, ja a Hanka. Pre tých, čo nevedia, Hanka je moja spolužiačka a teraz aj spolubývajúca : )

Hanka sa pekne rozlúčila s rodinkou a nastúpili sme do prostriedku, v ktorom sme mali stráviť 27 hodín- autobus Praha-Riga. Vodiči boli Lotyši, čo som zistila vďaka mojej bývalej snahe učiť sa lotyštinu. Rozprávali tiež aj rusky a trochu aj anglicky. Dokonca ešte v Prahe som od nich počula niečo ako lámanú češtinu. Každopádne, boli milí.

Česko sme prešli pomerne rýchlo, ale potom prišla nekonečná rovina verejne označovaná ako Poľsko. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale v tak škaredej krajine som zatiaľ ešte nebola (prirodzene, že nejaký Blízky východ zrejme vyzerá horšie. Neviem, nebola som tam.). Šíra pláň, ani náznak kopčeka a mestá, ktoré vyzerajú akoby tu 2. svetová vojna skončila len nedávno. Najviac sa mi páčilo mesto Wroclaw. Bolo síce rovnako pochmúrne ako ostatné poľské mestá, ale podobne ako v Krakowe, tu bolo množstvo kostolov a zaujímavých budov. Litva mala tak trochu smolu, prechádzali sme ňou totiž v noci, takže veľa sme toho nevideli. Ráno som si uvedomila, že plochosť je hlavným znakom Pobaltia. Pre človeka z hôr trochu kruté zistenie. Zaujímavé bolo aj osídlenie, ktoré je veľmi riedke v celom Pobaltí. U nás sa tomu hovorí "lazy". Domčeky roztrúsené po okolí vzbudzovali dojem, že život sa tu zastavil pred pár storočiami. Nehovorím to v zlom, práve naopak. Fandím každému, kto tam žije, pretože nevymenil pohodlný život v meste za vlastný kus zeme. Lotyšsko je takmer rovnaké. U Lotyšov som si ale všimla zaujímavú architektúru a Riga si len potvrdila miesto v našom to-do-liste : )

Rigou sme ale nekončili, len sme menili autobus. Linka Riga-Tallinn ma ale trošku sklamala. Na rozdiel od predchádzajúceho autobusu tu boli stewardky, ale nemilo ma prekvapili, keď na nás spustili ruštinu. Boli to síce Lotyšky, ale tešila som sa na estónčinu. Po asi 2 hodinách sa na ľavoboku zjavilo čosi modré. Áno, Monika videla prvý raz v živote more : ) Až do Pärnu sa to more pravidelne v nepravidelných intervaloch znovu a znovu objavovalo. Z Pärnu do Tallinnu sme šli už ale cez vnútrozemie. Po troch plackách (Poľsko, Litva a Lotyšsko) sa konečne objavili nejaké pahorky a kopčeky. Dokonca sa medzi tie škaredé borovice dostali aj smreky! : )

Tallinn

Tak ten nás ohúril už predmestím. Domy postavené v lese. Asi tak by sa dalo zhrnúť mesto do jednej vety. Všade je množstvo stromov a zelene, čo ako milovník prírody oceňujem.

Už v Rige sme stretli 3 slečny z Česka (2 od nás z Masarny a jedna z Ostravy), ktoré erazmujú s nami : ) Takže český absťák nebude aj keby sa Hanka rozhodla, že sa bude so mnou baviť anglicky alebo estónsky :D

Nájdenie našich intrákov bolo dosť vtipné a ani tí naši tutory moc nevedeli, kde to je, ale nakoniec sme to našli. Ubytovali sme sa, vybalili a pripojili na net :D

 

Počasie

Stačí ak poviem, že ešte na autobusovom nádraží sme takmer primrzli k chodníku? Cez deň nádherných -13°C. V noci bolo možno aj cez -20°C. Snehu tu nie je veľa, ale na rozdiel od Prahy, tu nejaký je.

 

Zatiaľ sme sa neodvážili vyjsť z baráku, ale budeme tak musieť urobiť už dnes, pretože zásoby jedla došli. Neviem, či je horšie zomrieť na umrznutie alebo zomrieť od hladu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?