Škola volá!

Autor: Monika Katreníková | 7.2.2012 o 19:00 | (upravené 7.2.2012 o 20:21) Karma článku: 7,66 | Prečítané:  412x

Po pár dňoch nadobúda Tallinn všednosť mesta, ktoré budem najbližšie 4 mesiace nazývať domovom. Musím uznať, že v mojom prípade je tých domovov mnoho. Nie je to preto, že by sa moja rodina neustále sťahovala, ale je to preto, lebo moja rodina sa rozrastá. Orava je domov domovov, moje detstvo a moja rodná hruda. Brno sa stalo druhým domovom kvôli škole a kvôli mojím skvelým spolubývajúcim (Vikina a Monika:). Ďalším domovom sa stala sokoliareň s tretím "bratom" a tými malými lietajúcimi potvorkami. A teraz toto - Tallinn.

Estónci

Človek by si myslel, že severania budú zadumaní a neochotní ľudia, ktorí majú tendencie starať sa len o seba. S Estóncami je to trochu inak. Možnosť všimnúť si, ako sa správa pravý Estónec som mala už v Brne, kde máme našu skvelú lektorku Lindu. Je to slniečko. Jej štýl výuky pripomína síce 1. stupeň na základnej škole, ale o to viac ma estónčina pri nej baví. Za 1 a pol roka štúdia som sa takmer nikdy nič neučila a po zopár skúsenostiach si dovolím tvrdiť, že sa dohovorím. Podobne ako Linda sa správajú aj Estónci v Estónsku. Sú to milí ľudkovia, ktorí sa vždy snažia pomôcť. Ľudia na ulici vám radi ukážu smer, ak ste stratení. Predavačky v obchode sa zase zaujímajú ako je to možné, že cudzinec hovorí estónsky. S Hankou sme trochu bizardná dvojica. Jedna si rozpráva slovensky, druhá česky a pri platení používame estónčinu. Vidieť, že v oblasti služieb estónskych obchodníkov zaujíma zákazník.

 

Adrenalínový šok 3-krát týždenne

Alebo tiež známe pod názvom "Fínčina pre Estóncov". Kvôli kreditom a uznaniu predmetov sme s Hankou nútené mať nejaký kurz fínčiny. Samo o sebe to nie je nič zvláštne, však fínčina je koniec koncov náš hlavný jazyk. Avšak na našej Tallinnskej Univerzite sa fínčina vyučuje len pre domácich. Profesorovi sme museli písať už v novembri, či nás na svojom kurze bude akceptovať. Našťastie sa ukázalo, že je to Estónec ako repa a povolil nám to. Musím skonštatovať, že síce sme na Masaryčke stihli prebrať celú fínsku gramatiku, na konverzácie nejako nevyšiel čas a práve preto je táto Fínčina pre Estóncov pre mňa a Hanku trochu stresujúcou udalosťou. Decká tu gramatiku neovládajú až tak ako my, ale ich konverzačné schopnosti sú omnoho vyspelejšie, než tie naše. Vyzerá to na drinu, ale snáď sa niečo naučíme a pomôže nám to pri štátniciach.

 

Erazmácke výmysly

Náš prvý týždeň v novej krajine sa niesol v bezoblačnom počasí a teplotách pod -20°C, ale to vonkoncom nebolo to najšialenejšie. Najšialenejší bol nápad vyjsť v takom počasí von. Keďže bývame na malom súkromnom intráku, nemáme tu veľa Erazmákov. S Hankou nechceme byť úplne mimo diania a chceme si náš pobyt aj užiť, takže sme sa rozhodli zúčastniť sa "City Game". Je to hra, v ktorej je niekoľko skupín, ktoré majú za úlohu nájsť určité miesta v meste, zodpovedať na otázky o Estónsku a byť čo najrýchlejší. Vonku mrzlo a my blázni sme behali po meste a snažili sa vydať zo seba to najlepšie a nezamrznúť pri tom. Takmer 2 hodiny v arktických teplotách, kedy nepomáhali ani 3 vrstvy svetrov a termoprádlo nejako záhadne zabudlo, čo je jeho úlohou. Hanka bola v inej skupine než ja a skončili na peknom 3. mieste (z piatich). Moja skupinka bola samozrejme najparádnejšia už len preto, lebo som tam bola ja :D Nakoniec sme to vyhrali. Čaj, kringel (estónsky koláč) a Kalevove čokoládky boli tou najlepšou odmenou za našu odvahu.

Ďalšou erazmáckou udalosťou bola "Bus Tour", ktorá sa našťastie odohrávala väčšinou v autobuse. Je to v podstate okružná jazda autobusom okolo celého Tallinnu, na miesta, kde by som sa zrejme dobrovoľne nešla pozrieť. Bolo to celkom príjemné a tiež užitočné. Aspoň viem, kde sa pôjdem pozrieť, keď sa roztopí sneh.

 

Televízne hviezdy

Stratené v meste. Mapa v ruke a mierna nervozita, že zastávky zase nie sú tam, kde by podľa tej mapy mali byť. A zrovna tento obrázok musí byť zachytený na kameru? Pri našom blúdení sme narazili na jedného chlapíka s kamerou a žartovali sme, že budeme v telke. Samozrejme, že sme na túto bezvýznamnú udalosť zabudli až kým mi nepísala Linda, že nás videla v televíznych novinách na jednej estónskej stanici. No, tak sme si užili naše 3 sekundy slávy v Estónsku. Začínam si myslieť, že moje objavovanie sa v rôznych televíziách mi predpovedá skvelú kariéru modelky.

 

Okrem fínčiny sme toho ešte veľa nemali, pretože väčšinu predmetov máme až v druhej polovici semestra, takže zatiaľ máme čas aj na hlúposti ako je napríklad aerobik. A za trest sa zajtra nebudem vládať ani posadiť v posteli. Ak to moje telo nezvládne a nebudú tu pribúdať články, tak sa sťažujte u Hanky, lebo ona je na vine.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?