Tere tulemast Eestis!

Autor: Monika Katreníková | 14.2.2012 o 22:40 | (upravené 22.2.2012 o 18:43) Karma článku: 5,59 | Prečítané:  568x

Ako sa hovorí, erazmácky život je plný užívania si. Z toho dôvodu domáci študenti pre nás pripravujú rôzne akcie a párty. Zatiaľ sme sa s Hankou zúčastnili len jednej tzv. Welcoming Party, ale mne osobne to bude stačiť tak na pol roka. Nie som veľký obdivovateľ počítačom vygenerovanej hudby, teda okrem D&B. Párty sa niesla v ľahko predvalentínskej nálade keďže dress-code bolá červená farba. Zišli sa tam zrejme všetci Erazmáci Tallinnu a červenou sa to len tak hmýrilo. Ja osobne červenú moc nemusím, takže som patrila k čiernym ovciam párty, ktorým sa moc nechcelo tancovať a pili iba džús. Hm, ani neviem prečo o sebe hovorím v plurále. Na rozdiel od niektorých príliš vydaja chtivých tureckých dievčat sme s Hankou ostali šťastne slobodné.

Na tejto párty som musela uznať, že mám predsudky. Aj keď sa na ľudí vždy snažím pozerať neutrálne a vytváram si na nich názor až keď ich trochu spoznám, neplatí to v prípade „južných národov". Tak, ako ma všetci bývalí Erazmáci upozorňovali, tak Turecko či Španielsko vychováva dosť pochybné individuá... česť výnimkám. Mne osobne nič nespravili, ale väčšina z nich sa správa dosť arogantne a na môj vkus sú až príliš ukričaní a temperamentní.

 

Učíme sa estónsky

Ako poriadne ulievajúce sa študentky sme si s Hankou zapísali Estónčinu pre začiatočníkov. Úspešne sa nám už druhý týždeň darí pred vyučujúcou tajiť, že až také začiatočníčky nie sme. Nikdy som si nemyslela, že bude tak ťažké napísať si úlohu na tému „Môj dom" (est. Minu kodu) s výraznou redukciou slovnej zásoby a gramatických javov. Zatiaľ nás neodhalila, ale myslím, že nám to dlho nevydrží. Chodí tam s nami veľa Nemcov, ktorí majú neskutočne vtipnú výslovnosť. Netvrdím, že ja som „rodilý mluvčí", ale myslím, že Linda nám vštepila slušné základy.

 

MHD

Milá príhoda z MHD sa nám stala v piatok. Cestovali sme do školy autobusom, ako každý deň. Keď odrazu autobus zastavil pri krajnici niekde, kde vôbec nebola zastávka. Naše čudovanie sa vystupňovalo ostvorenie dverí, ktorými sa dnu nahrnuli nejakí ľudkovia v uniformách a v reflexných vestách. Ich prvé kroky smerovali k prístrojom na cvakanie lístkov. To už sme s Hankou pochopili, že takto vyzerá bežná kontrola revízorov v Estónsku. Nikto nemá šancu vystúpiť, nestíhate si ani cvaknúť lístok, ktorý ste pôvodne zamýšľali ušetriť. Jeden pán sa o to pokúšal a pomohlo mu len to, že tvrdil, že nastúpil na predchádzajúcej zastávke a lístok si ešte nestihol oraziť. Fakt nemám zvyšných 40 eur, ktoré by som chcela darovať tzv. Municipal police (est. Munitsipaal politsei). Hanka a ja sme zachránené, máme totiž miestne šalinkarty.

 

I-i-ice skating!

Ďalšou z tých lepších akcií bolo nedeľné korčuľovanie. Samozrejme, že Erazmus študenti sú natoľko organizovaní, že kdekoľvek sa objavia, tam spôsobia kolaps inak fungujúceho systému. Tak nám trvalo asi 40 minút, kým sa nám podarilo kúpiť si lístok a požičať si korčule na ľad. Bolo to vcelku zaujímavé. Prvý raz v živote na korčuliach na ľade a rovno je zo mňa Kim Yu-na. Čistý talent :D Myslela som si, že budem nemehlo, že domov pôjdem s odretými kolenami a boľavým pozadím, ale Monika je až príliš dokonalá na to, aby padala. Takže za tú hodinku som sa nenechala motivovať prevažne našimi tureckými spolužiakmi, ktorý si domov odnášali tak polovicu ľadovej plochy primrznutej k oblečeniu. Padali ako hrušky zo stromu. O to bola väčšia moja radosť nepadajúceho začiatočníka. Vďaka tejto skúsenosti som dospela k tomu, že hokej mám ešte radšej, než predtým. Obdivujem, ako hokejisti dokážu robiť aj niečo iné okrem korčuľovania. Celý čas sme sa bavili a okrem toho, pohyb je dobrý pre náš organizmus. Fúkal nepríjemný vietor a my, plné eufórie, sme chceli zapadnúť niekde na čaj. Hanka bola ale počastovaná buchnátom počas odchodu z plochy. Jedna pani sa nám tam totižto natiahla na ľad a z Hanky takmer spravila Zedníka. Krv chvalabohu nestriekala, obišlo sa to „len" hrčou a modrinou na nohe.

 

Mulle meeldib kakaod a.k.a. Monikina najobľúbenejšia estónska veta

Vydarený deň sme zaklincovali v jednom podniku vo Vanalinn, kde som neodolala miestnej ponuke a musela som si dať moje milované kakavko. Bolo úžastné!

Naše pokusy o udržanie si línie zatiaľ úspešne maria 3 spoločnosti: Kalev, Fazer a Laima. Kto bol „hore" vie. Pre tých, čo neboli, tak spoločný menovateľ týchto spoločností je čokoláda. A ešte aká! Keď pôjdem späť na Slovensko budem si zrejme musieť kúpiť špeciálny kufor na sladkosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?