Z nudy do...

Autor: Monika Katreníková | 22.2.2012 o 18:08 | (upravené 22.2.2012 o 18:42) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  519x

Od písania predchádzajúceho článku ubehol týždeň, ktorý sa pôvodne správal pasívne a vyzeralo to na ďalší týždeň, kedy sa neudeje nič. Ani odbré ani zlé.

Píp-píp-píp!

 

Všetko ale zmenila cesta do školy v piatok. Vždy, keď ideme do školy prechádzame jednou parfumériou v obchodnom centre Viru keskus. V toto inkriminované ráno sme sa ako vždy náhlili do školy, avšak u Moniky sa zase raz prejavila schopnosť priťahovať problémy. Nie vždy sa vtipné historky zo života začínajú vetou „Keď sme boli na pivo...". Pri vchode/východe do obchodu sú nainštalované panely, ktoré cez vás preženú nejaké vlny preto, aby sa podarilo chytiť zlodeja. Vždy, keď tadiaľ človek prechádza, tak mu srdce vynechá jeden z úderov, aj keď nič neukradol a svedomie má čisté ako malé dieťa. Musím o sebe vyhlásiť, že som asi pol dňa žila v tom, že som potomkom Chucka Norrisa, pretože mne sa pípať podarilo už pri vchádzaní do Viru keskus. Spočiatku som tomu nevenovala pozornosť, ale keď som pípala aj pri vychádzaní z obchodu, tak ma zastavil ochrankár. Vlnami prehnal mňa aj moju tašku, ale nič sa nestalo. Aj keď sme na nič s ochrankárom neprišli, aspoň sme mali s Hankou celý deň o čom rozprávať. Takmer sme na rannú príhodu zabudli, ale spomenuli sme si, keď sme boli večer na nákup potravín. Znova v spomínanom Viru keskus. A Monika znova pri vchode pípala. To som ale už tušila, že pípať budem aj pri vychádzaní, takže ďalšie zoznámenie sa s novým ochrankárom je neodvratné. Tak sa aj stalo- pípala som jedna radosť. Dokonca som sa šla sama „udať". Tentokrát bol ochrankár starostlivejší a pri prezeraní mojej tašky objavil môj krásny, dvojtýždenný, v Tallinne kúpený slovník. Hneď bolo jasné, čo je zdrojom pípania. Našťastie som mala v slovníku založený bloček z kníhkupectva, takže aj keby veľmi chceli, z krádeže ma obviniť nemohli. Hanka, chúďa, musí trpieť všetky tieto zdanlivo náhodné príhody a jediné, čo jej ostáva je uťahovať si zo mňa.

 

 

Ako sme sa stali „Estóncami"

 

Jednoducho. Pekne sa musíte prihlásiť na Registri obyvateľstva, odkiaľ vás pošľú na ďalší úrad, kde vyplníte žiadosť o estónske ID a o týždeň sa môžete tešiť z ďalšej kartičky do aj tak už preplnenej peňaženky. Jednu takú milú kartičku od dnes mám aj ja. Čo je ale na nej zaujímavé je, že sa dá použiť ako „šalinkarta", ako preukaz do knižnice alebo tiež sa cez toto ID dajú používať kopírky a podobne. Myslím si, že je to veľmi efektívne ako okrem toho, že nemáte v peňaženke xy rôznych kartičiek, máte aj rôzne zľavy. Čo my, chudobní študenti, veľmi oceňujeme : )

Doma, v mojom malom mestečku, sú vždy na úradoch dlhé rady a ľudia sa predbiehajú. Ani pracovná doba nestojí za reč. Možno je to tým, že je to Tallinn, hlavné mesto, možno je to inou mentalitou ľudí, neviem. Majú tu takmer všade zavedený systém čísel (u nás som to videla zatiaľ len v bankách, tu to majú dokonca aj v supermarkete pri pultoch so syrmi či šalátmi). Všetko tu tak prebieha hladko, teda, aspoň podľa mojich doterajších skúseností.

 

 

EKK6022 Eesti kultuur alebo ako dostať kredity za prechádzky mestom.

 

Minulý týždeň sme mali prechádzku starým mestom. Bola som tam už niekoľkokrát, ale zakaždým tam človek nájde niečo nové. Spoločne s výkladom našej vyučujúcej je to príjemné spestrenie poobedia. Dozvedela som sa toho veľa o Tallinne a tiež som si opravila niektoré vedomosti. Napríklad dom so šibenicou (v jednom z predchádzajúcich článkov na obrázku) nie je dom so šibenicou, ale je to dom jedného z najlepších Tallinnských divadiel a šibenica je najstarším zachovalým predkom výťahu fungujúcom na princípe kladky. Naša ďalšia „hodina" sa odohrávala v gotickom Niguliste kirik (kostol sv. Mikuláša), ktorý si prešiel svoj ťažký život a dnes slúži ako múzeum. Pôvodne to bol katolícky kostol, ktorý sa neskôr dostal do rúk protestantov. Počas 2. svetovej vojny bol bombardovaný a neskôr znovupostavený. Krátko po rekonštrukcii ale vyhorel a vďaka Olympijským hrám roku 1980, ktoré sa odohrávali v Moskve, Tallinne, Kieve, Petrohrade a Minsku, bol znova rýchlo opravený. Počas socializmu slúžil ako telocvičňa. Dnes je to jedno z najznámejších miest v Tallinne a naozaj stojí za návštevu.

 

 

Estónsky večer

 

Jedna z mnohých akcií, ktoré nám pripravili tunajší študenti. Večer plný tanca, hudby, tanca, jedenia, tanca a tanca. Vidieť naživo hru na kannel (fínsky kantele) stálo za to. Estónska ľudová hudba má svoje skryté čaro a ako človek, ktorý má rád tradície a históriu, som sa nevedela nasýtiť. Naučili sme sa od profesionálnych tanečníkov aj zopár tradičných tancov, ktoré neboli až také ťažké, ale nápad tancovať hneď po ochutnávke estónskych jedál nebol práve najšťastnejší. Jedlo bolo vynikajúce a určite niektoré recepty donesiem domov. Po úspechu, ktorý zožal kringel (druh kysnutého koláča) cez Vianoce u nás doma, sa už nebojím, že estónske chuťové bunky sú pre Slovákov exotické. S Hankou sme sa zamilovali do mustleib (čierno-čierny chlieb so sladkastou chuťou) a tiež do kamavaht (dezert z jogurtu). Obávam sa, že život bez mustleib nebude už životom. Asi sa ho budem musieť naučiť piecť. S Hankou v Estónsku určite neschudneme.

 

 

Tento víkend nás čaká jeden z tých dlhších výletov, tak si želám, aby sme sa nestratili a došli späť do Tallinnu živé a zdravé s plnou peňaženkou latov ; )

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?