Počiatky objavov

Autor: Monika Katreníková | 28.4.2012 o 19:31 | (upravené 28.4.2012 o 20:09) Karma článku: 8,84 | Prečítané:  544x

Estónsko nie je len Tallinn, je to malá krajina, ktorá má ale veľa čo ponúknuť. Tu skutočne platí ,,little Big country".

 

Mesto duchov

 

Naše nesmelé objaviteľské kroky nás zaviedli do malého zapadlého mestečka na západe krijiny. Mesto menom Paldiski síce na prvý pohľad neoplýva ničím výnimočným, ale nájde sa tu zopár zvláštností a zaujímavostí. V pobaltských krajinách je celkom bežné vysoké percento rusky hovoriacich spoluobčanov, no tu, v Estónsku, je to typické hlavne v Tallinne a na východe krajiny. Preto sa Paldiski mierne vymyká zaužívaným faktom. Totižto, ruštinu tu počuť naozaj často. Ďalšou zaujímavosťou je, že mesto počas dávnej éry socialistickej patrilo medzi najstráženejšie miesta Estónska. Tamojší prístav využíval Sovietsky zväz ako ponorkovú základňu pre oblasť Baltického mora. Ak sa chcel do mesta niekto dostať, musel mať špeciálne povolenie od príslušných orgánov (tuším, že si Vás normálne preklepla aj KGB). Po rozpade ZSSR v roku 1991 síce ruské vojenské jednotky opustili územie pobaltských štátov, ale práve Paldiski sa stalo poslednou vysunutou pevnosťou bývalého giganta. Mesto bolo vrátené Estónsku až v roku 1995. Dnes sa do mestečka dostanete z hlavného mesta vlakom za zhruba 1 a pol hodiny. Mestečko dýcha atmosférou zabudnutého socialistického mestečka. Kultúra je v tomto prístavnom meste zastúpené múzeom estónsko-ruského umelca Amandusa Adamsona. Jeho dielom je napríklad socha Rusalky na tallinnskom pobreží (ktorú, mimochodom, Estónci kedysi radi prezývali „Hello! Taxi!"). Ďalšou videnia hodnou stavbou je maják, ku ktorému sme sa s Haničkou ale nedostali.

 

 

Cestovateľky časom

 

Ďalším cieľom sa stalo „Eesti süda" (estónske srdce). Takto sa hovorí mestečku s menom Paide. Leží naozaj zhruba v strede Estónska a z Tallinnu sa tam dá dostať autobusom za asi hodinku a pol. V mestečku sa toho toľko nenachádza, ale konečne si človek užije Estóncov hovoriacich estónsky. Hlavný dôvod prečo sme sa tam vychystali bola veža. Teda, dnes je to už len veža. V stredoveku, v období Livonských vojen to bol hradný komplex, ktorý postavili nemeckí križiaci. Nemecký názov je Wittenstein. Milujem históriu a prechádzať sa pomedzi storočiami poznačenými múrmi je pre mňa vždy zážitok. Jediným zachovalým a kompletne zrekonštruovaným objektom je spomínaná veža, ktorú vynaliezavci zmenili na „Cestu časom". Je to naozaj veľmi zaujímavé a môžem to len odporúčať. Veža má 9 poschodí, pričom každé poschodie sa venuje jednej z dôb histórie Estónska. Dostupné jazyky sú estónčina, fínčina, angličtina, nemčina a ruština. V týchto jazykoch si môžete vypočuť rôzne zaujímavé fakty a príbehy o estónskej histórii. Tiež si môžete vyskúšať stredovekú kladu na ruky či nohy, napapkať sa estónsky dobrôt (rybyčky, chlebíky, koláčiky, tekvičky či nejaký ten nápoj), vyskúšať si transport na Sibír a podobne. Vo veži je aj výťah, takže je tu možný aj bezbarierový prístup a toalety tu sú na každom poschodí. Monika ale celú vežu vyšliapala po schodisku. 152 schodov nebol problém po prázdninách na Trenčianskom hrade (na Matúšovej veži je tuším tiež okolo 150/160 schodov). Vraj som bola prvá, kto šiel po schodoch a aj ich počítal. Nachádzajú sa tam aj pôvodné točité schody, ktoré vedú z tretieho poschodia až úplne hore, ale tie som objavila až na konci. Rozhodne budem Paide odporúčať a určite tam ešte pôjdem, keď sa znova ocitnem v Estónsku.

 

 

Tallinnské špeciality

 

Estónci sú veľmi vynaliezaví a tunajšie služby sú na vysokej úrovni. Naše múzeá by sa mali od nich učiť, ako prilákať návštevníkov. Každý mesiac je jeden deň (streda) dňom, kedy sa do múzeí a galérii dostanete za 1 euro. Alebo dokonca niektoré múzeá majú každý mesiac deň, kedy sa vstupné neplatí vôbec. Ak máte platný študentský preukaz, tak ho určite využite (pozor ale na jeho platnosť, pretože Estónci sú puntičkári a vždy sa pozrú, či máte platnú prelepku). Takto sme navštívili KUMU (Kunstimuuseum alebo Múzeum umenia), Židovské múzeum, Vabaõhumuuseum (Open-air museum alebo skanzen) či Ajaloomuuseum (Historické múzeum). Tiež sme boli s Haničkou v ZOO, kde to majú spravené naozaj pekne. Kvôli Haničke sme boli pri slonoch pekne dlho (nie nesťažujem sa, náhodou tie slony nám tam robili dobrú šou :D), ale Monička si to vynahradila pri sovách. Bohužiaľ, časť s orlami a supmi je uzatvorená, pretože krásavci momentálne hniezdia a potrebujú kľud. Pred odchodom na Slovensko sa tam ale ešte určite pôjdem pozrieť.

 

 

 

Kevad on kohal!

 

...alebo Jar je tu! Konečne sa nám oteplilo a dali sme si ďalšiu babskú jazdu, tentokrát sa ku mne a Hanke pridala aj naša krajanka Dája (zlaté žieňa). Vybrali sme sa na ochutnávku Baltu. Dali sme si prvú zmrzlinu v tomto roku (za čo sme si vyslúžili celkom zaujímavé pohľady od Estóncov), fúkanú nám poskytol (zadarmo!) príjemný morský ,,vánok" a smäd sme uhasili poriadnym glgom Mojita. Človek by si nemyslel koľko zábavy zažije pri obyčajnej prechádzke po pobreží.

 

 

Nabudúce ideme s Haničkou na tajnú misiu pod názvom „Počítanie sobov za morom".

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?