Asi sa mi sníva... Helsinki!

Autor: Monika Katreníková | 1.5.2012 o 19:52 | (upravené 1.5.2012 o 21:17) Karma článku: 5,88 | Prečítané:  634x

Poznáte ten pocit, keď spoznáte niekoho skvelého, niekoho s kým si rozumiete a nechcete, aby odišiel. Je to ťažké, ale život je práve o tom. O zoznámeniach a rozlúčkach. A o plnení si snov.

Loďou do Fínska!

Nadišiel ten čas, kedy sa Monika po prvý raz dostala do krajiny, o ktorej snívala už snáď desaťročie. Krajina, o ktorej 13-ročné dieťa vyhlási, že ju musí vidieť stoj čo stoj a tvrdohlavo si ide za svojím detským snom. Presviedčanie rodičov a známych, že nie som blázon, že to má zmysel. Že budem radšej divná a budem sa učiť fínsky sama, než sa mám ísť hrať von. Že fínčina na vysokej škole je to, čo naozaj chcem. Áno, som tak trochu blázon.

Pre niekoho možno len ďalšia krajina, ktorú si odškrtne na zozname navštívených krajín, ale pre mňa vysnívané miesto. Dôvod, prečo som na škole na akej som, prečo sa učím fínsky a prečo môj život vyzerá tak, ako vyzerá. Myslela som si, že sa rozplačem alebo, že budem bozkávať pôdu pod nohami. Našťastie, nič z toho sa nestalo. Bol to silný zážitok, to áno. Síce si to začínam uvedomovať až teraz, keď už som „doma", ale na moju prvú cestu do Fínska nikdy nezabudnem.

 

,,Nejlepší učitelka finštiny"

Tiina, naša najmilšia lektorka fínčiny. Človek, ktorý sa o nás rok staral a ktorý sa musel vrátiť domov, do Fínska. Bola našou „mamou" aj kamarátkou. Aj vďaka nej bola moja prvá návšteva Fínska taká skvelá.

Celé dva dni sa Tiina o Hanku a o mňa poctivo starala. Noc v hasičskej zbrojnici, sprievodca mestom, ,,nočný" život či prvá tohtoročná grilovačka. Sme naozaj veľmi vďačné Tiine a jej priateľovi a dúfam, že to nebolo posledný raz, čo sme sa videli.

 

Deň prvý

Klasický príchod do prístavu po dvoch hodinách na lodi. Tiina si nás pekne vyzdvihla a začala sa naša turistická púť. Prvou zastávkou bolo Senaatintori (Senátne námestie), na ktorom sa nachádza Helsingin Yliopisto (Helsinská Univerzita) a Tuomiokirkko (Helsinská katedrála), odkiaľ máme „must-have-photo" na schodoch katedrály. Katedrála je hlavným poznávacím znamením mesta a je snáď na každej pohľadnici. Kúsok odtiaľ sa nachádza Kauppatori (Tržnicové námestie/Market square), ktoré leží priamo pri mori a z ktorého jazdia lode na vychýrený fínsky hrad postavený za švédskych časov, Suomenlinna. Veľmi pekný ostrovný komplex, na ktorom okrem obranných valov, historýckých budov, námorníckej akadémie, diel a kanónov žijú obyčajní Fíni, čajky, husy a zajace. Ak budete mať šťastie (tak ako my), podarí sa vám vidieť obrovský trajekt ako prechádza tesne pomedzi ostrovy cez miesto, ktoré je pre kapitánov údajne tým najnáročnejším v Helsinkách. Ďalšou zastávkou bol Sibeliuspuisto (Sibeliov park), v ktorom sa nachádza Sibeliov monument. Jean Sibelius je naslávnejší fínsky skladateľ, ktorý zložil napríklad symfonickú báseň „Finlandia" a jeho tvorba bola prevažne založená na fínskom národnom epose „Kalevala". Zaujímavou turistickou atrakciou, ktorú sme si nenechali ujsť je podzemný kostol alebo skôr kostol vytesaný do skaly, Temppeliaukion kirkko (Temppeliaukio kostol). Tento kostol bol postavený v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Do žulovej skaly pomocou náloží vytvorili dieru, ktorú prikryli medenou strechou. Vďaka asi 180 oknám do kostola preniká denné svetlo a preto tí, ktorí čakajú pochmúrny kostolík s tmou vovnútri budú sklamaní. V centre mesta sa nachádza tiež Helsingin päärautatieasema (Helsinská hlavná vlaková stanica). Jeden by si myslel, že čo, veď je to len nádražie. Ale to nádražie patrí medzi najkrajšie nádražia sveta! Postavená bola začiatkom dvadsiateho storočia a je skutočne pekná. Z ostatných známych miest sme sa s Hankou zatúlali k Suomen Kansallismuseo (Fínske národné múzeum), Finlandia-talo (práca fínskeho architekta Alvara Aalta), Kiasma (Múzeum umenia), Musiikkitalo (hudobné centrum), socha Marsalkka Mannerheimin ratsastajapatsas (Socha generála Mannerheima na koni) či Uspenskin katedraali (Uspenská katedrála). A na zvýšenie adrenalínu sme vyskúšali aj MHD a k Tiine sme šli prímestským vlakom. Deň sme nakoniec zakončili „na pive" v pravom helsinskom bare.

 

Deň druhý

Myslím, že kľudne mu môžem dať prívlastok čiastočne športový. Vyliezli sme na vežu Helsingin olympiastadion (Helsinský olympijský štadión), ktorá má 11 poschodí a výhľad na mesto vyráža dych. Celé Helsinki máte ako na dlani. Vzhľadom na naše hokejomaniacke povahy sme s Hankou veľmi chceli vidieť Hartwall arénu, v ktorej sa od 4.5.2012 (tento piatok!) konajú Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. No na naše prekvapenie všetko tam bolo ešte stále vo výstavbe, takže sme takmer nič nevideli. Ani HockeyBird tam nebol! Boli tam ale Češi, ktorí sa tam pokúšali niečo namontovať. Myslím, že vyjadrenie SBSkárky hovorí za všetko: „Nielenže nevedia po anglicky, ale nevedia ani parkovať." Zrejme to bol nejaký výnimočný prípad, keďže chlapci si zaparkovali krížom cez celý kruhový objazd. Naše športové aktivity skončili a my sme sa vybrali do skanzenu, ktorý sa nachádza na ostrove Seurasaari. Naozaj krásne miesto. Aj keď mne sa zrejme páčilo hlavne kvôli dvom veciam: salmiakková zmrzlina (mňamózna!) a veveričky, ktoré papajú z ruky. Okrem veveričiek tam boli aj všadeprítomné husy a čajky, ktoré tu ale nemajú ľudia veľmi v láske kvôli neporiadku, ktorý spôsobujú.

Naša posledná zastávka bola opäť na Kauppatori. Aby ste boli v obraze, 1. máj sa vo Fínsku oslavuje vo veľkom. Nazýva sa to „vappu" alebo „wappu" a je to v podstate 2 dni trvajúca oslava príchodu jary. Posledný aprílový deň (tzv. vapunaatto) je to hlavne záležitosť študentov, ktorý si nasadia špeciálne biele čiapky a monterky s nášivkami a idú do mesta, kde pijú a oslavujú. Samotný vappu je 1. mája a to sa do mesta vyberú všetci s piknikovými košmi a vylehujú si v parkoch, opekajú a oslavujú. My sme videli síce „len" vapunaatto, ale bolo to veľmi zaujímavé. Celé Kauppatori a Senaatintori preplnené mladými ľuďmi a to isté priľahlé parky.

 

Posledné dovidenia nám dal nádherný západ slnka nad Baltom a Helsinki s Tiinou sme nechali za obzorom. Dúfam, že nie nadlho.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?