Najstaršie verzus letovisko

Autor: Monika Katreníková | 23.5.2012 o 23:30 | (upravené 24.5.2012 o 13:03) Karma článku: 13,74 | Prečítané:  228x

Tentokrát sme si s Hankou vzali na mušku 2 prekrásne estónske mestá, ktoré sú si v niečom podobné ale zároveň sú úplne odlišné. Prvé miesto má, samozrejme, Tallinn, ale s tými ostatnými priečkami to až také jasné nie je. Momentálne je to boj Tartu vs. Pärnu.

Pradeduško Tartu

,,Dosť bolo školy!" vyhlásila Hanka a vymyslela výlet do najstaršieho mesta Estónska. Tartu bolo v našich plánoch od... no, odjakživa. Keďže naša lektorka estónčiny v Brne študovala v Tartu, veľa nám o tomto krásnom meste rozprávala. Ak mám byť úprimná, spočiatku som bola sklamaná, že nejdem na Erasmus práve tam. Tartu má okrem prívlastku „najstarší" aj prívlastok „univerzitný". Tartu ülikool (Tartuská univerzita) skutočne poskytuje takmer nekonečné množstvo odborov a kombinácií, ktoré si študenti môžu vybrať.

Z Tallinnu sme šli vlakom a presun nám trval asi 3 hodiny. V Tartu na nás čakalo trochu nemilé prekvapenie, pretože tamojšia vlaková stanica (Tartu raudteejaam) prechádza kompletnou rekonštrukciou a je úplne uzatvorená. Táto zvonku rozkošne vyzerajúca budova bola postavená koncom 19. storočia.

Od stanice sme sa rozhodli bezcieľne blúdiť mestom. Podľa archeologických nálezov sa datuje osídlenie Tartu už od 5. storočia, ale v kronikách sa spomína až začiatkom 11. storočia ako pevnosť Jurjev alebo v staroestónčine Tarbatu. Toto meno sa počas vlády nemeckých rytierov v Pobaltí zmenilo na ponemčené Dorpat.

Snáď najznámejšou budovou v Tartu je rektorát univerzity, ktorá bola založená roku 1632 švédskym kráľom Gustávom Adolfom. Pred univerzitou je maličké námestie, kde som sa veľmi potešila slovenskej vlajke a hneď som sa s ňou musela odfotiť. Vnútro univerzity zrejme nie je určené turistom, ale s Hankou sme mali tú drzosť (alebo skôr odvahu) vôjsť a tváriť sa ako tamojšie študentky. Budova bola pekne zreštaurovaná a mohli sme obdivovať zaujímavé sochy, busty či kľučky dverí. Chvíľami som mala pocit, že som sa vrátila do antiky a spoza rohu na nás vyskočí nejaký grécky filozof s otázkou o zmysle života alebo nás vyvedie von rímsky vojak.

Okolo botanickej záhrady sme sa presunuli k Emajõgi (Matka-rieka) alebo tiež Suur Emajõgi (Veľká Matka-rieka), ktorá pretína mesto na polovice a tým kompenzuje neprítomnosť mora v meste. Rieka spája dve najväčšie estónske jazerá, ktorými sú Võrtsjärv a Čudské jazero. Okolie rieky a parky sú v meste naozaj udržiavané a lahodia oku. Ja osobne som sa zamilovala do „Tartu-lavičiek", na ktorých som sa hojdala so zmrzlinou v ruke asi 3 hodiny.

Prešli sme sa aj mimo Kesklinn (Centrum mesta) a ak sa človek poriadne obzerá, nájde mnoho zaujímavých vecí. Napríklad, všimnete si, že Estónsko nie je rovná placka (aj keď oproti mojej Orave je) a nejaké tie kopčeky a pahorky tu nájdete. Alebo na vás zasvieti obrovský nápis „Mööbel Soomest" (Nábytok z Fínska).

Nohy nás zaviedli k Tartu Peetri kirik (Tartuský kostol sv. Petra), Sadamateater (Prístavné divadlo- patrí k divadlu Vanemuine, ktoré je najstarším divadlom v Estónsku), Vanemuise suur maja (Hlavná budova divadla Vanemuine), Raekoja plats (Radničné námestie), Tartu Tähetorni Astronoomiaring (Tartuské staré observatórium- je tam zriadené múzeum a, tak ako všetky estónske múzeá, človek sa tu nenudí. Ponúka rôzne hry a nádherný výhľad na celé mesto.), Tartu Jaani kirik (Tartuský kostol sv. Jána- ktorý je preslávený svojou terakotovou výzdobou) a nakoniec to najlepšie, Tartu toomkirik (Tartuská katedrála).

Tartu toomkirik je sčasti zrúcaninou a v joho zrekonštruovanej časti sa nachádza historické múzeum a výhliadková veža. Návštevu oboch sme museli odložiť, pretože už mali zatvorené. Vrch Toomemägi (Katedrálny vrch), na ktorom je katedrála postavená je práve tým miestom, kde sa nachádzalo najstaršie opevnenie mesta. Dnes je upravený na park, po ktorom sa slobodne môžete poprechádzať pomedzi ruiny. Pre nadšencov gotiky odporúčam postaviť sa doprostred múrov katedrály a užívať si pocit veľkoleposti, ktorú tie múry v priebehu vekov zažili.

 

Estónska pláž a.k.a. Pärnu

Druhým mestom, ktoré stojí za návštevu je Pärnu. Mestečko na juhozápade krajiny, ktoré dostalo od Hanky veľmi výstižné a milé pomenovanie: „estonská Itálie". Nie nadarmo sa mu hovorí „estónske letné hlavné mesto". Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 45 000. Toto mesto sme zažili tak trochu inak. Nechali sme sa nalákať na 2-dňový výlet organizovaný jednou vysokou školou tu v Tallinne.

Založenie mesta sa datuje do 13. storočia. Pôvodne bolo rozdelené na dve mestá, Perona a Embeke. Perona bola založená skôr než Embeke. Tiež bola nazývaná Vana-Pärnu a bola zničená na prelome 16. a 17. storočia. Na druhej strane Embeke, alebo tiež Uus-Pärnu, bolo založené Rádom Livonských rytierov a je to vlastne dnešné Pärnu.

Do Pärnu to je z Tallinnu autobusom dve hodiny po známej Via Baltica. V prvý deň sme mali na pláne výlet na bicykloch. Počas troch hodín sme prebicyklovali celé mesto krížom-krážom a zapôsobilo. Mestečko je naozaj veľmi malebné a patrí k tým teplejším miestam Estónska. Podľa našej sprievodkyne nesmiete v meste zabudnúť navštíviť Steffani Pizzarestoran, kde robia naozaj skvelú pizzu. Údajne najlepšiu v celom Estónsku.

Vďaka svojej prímorskej polohe je mesto veľmi obľúbeným letoviskom nielen pre Estóncov, ale aj pre ich „veľkých bratov" Fínov. Na piesočnej pláži, ktorá je pekne upravená spoločne s jej okolím, sme sa slnili a piekli pieskové koláčiky. Aby sme zakúsili trochu z leta, zašli sme do Tervise Paradiis veekeskus (Raj zdravia- vodný park), kde sme sa vybláznili na tobogánoch a v bazénoch. Výhľad na mesto sme si dopriali z hotela hneď vedľa, kde na najvyššom, ôsmom poschodí je zriadená kaviareň s panorámou mesta. Naša sprievodkyňa nás ubezpečovala, že je to najvyššie miesto v Pärnu, odkiaľ sa dá pozerať na mesto.

Ďalšou zvlášnosťou mesta sú tzv. domy-dvojčatá. Znamená to asi toľko, že v jednej časti mesta je dom, ktorý má svoje dvojča, takmer dokonalú repliku, niekde na druhom konci mestečka. Platí to ale len pre staršie domy, tie nové sa už týmto dvojča-štýlom nestavajú.

Pärnu je ďalším krásnym estónskym mestom. Vraj tam ale treba chodiť iba v lete, lebo v zime pripomína skôr mestá duchov z amerických kovbojek.

 

 

A našou ďalšou zastávkou bude „západ".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?